Pohlad-09-2017

Aj tento rok začiatkom leta prišli školské prázdniny a ako už býva každoročne zvykom, nezisková organizácia Adam zorganizovala pre deti denný Biblický tábor, ktorý sa konal od 10. 7 do 14. 7. 2017. Novinkou tohto roku bolo, že pre deti bol na každý deň zabezpečený teplý obed. Vedúcim tábora bol Gabo Stach. Ja som sa z milosti Božej mohol zúčastniť aj so svojím synom Andrejom.

V pondelok ráno rodičia postupne začali privádzať svoje deti na faru, kde sme sa mali stretnúť. Po úvodných formalitách sme začali piesňami chvál nášmu Bohu, pri ktorých nás hrou na gitare sprevádzal Jakub Pastorek. Je veľmi dobre, že chce svoje hudobné vzdelanie využiť v službe Bohu. Piesne boli jednoduché, deti sa ich naučili pomerne rýchlo spievať aj ukazovať. Po chválach každý deň nasledovalo slovo, či skôr biblické vyučovanie nášho brata farára. Tento rok sme sa celý týždeň zamýšľali nad tým, či Zem aj celý vesmír mohol vzniknúť náhodou. Začali sme praktickou otázkou, či je možné rozobrať stoličku, zbaliť ju do vrecka, hodiť zo strechy a čakať, že na zem dopadne poskladaná. Tak ako stolička nedopadne na zem poskladaná ani náhodou, ani naša zem nevznikla náhodou. Stvoril ju Boh spolu s vesmírom a stvoril aj všetko čo je na nej. Stvoril aj ľudí, ktorí už od začiatku prestali poslúchať Boha, stali sa hriešnymi. Hriech medzi ľuďmi a Bohom tvorí múr, ktorý nemôžeme prekonať vlastnými silami. Deti sa ešte dozvedeli, že v Biblii sa o stvorení sveta a o Bohu môžu dozvedieť viac a celý týždeň boli povzbudzované, aby si ju čítali. Slovo sme ukončili piesňami chvál a modlitbami. Potom nasledoval program pre konkrétny deň.

V pondelok sme mali navštíviť poštové múzeum, ktoré sa nachádza vo vysokej budove pošty na Partizánskej ulici. S počasím to ráno vyzeralo na dážď, a tak sme horlivo sledovali všetky možné predpovede a rozhodovali sa, či do múzea pôjdeme pešo, alebo použijeme MHD. Nakoniec sme sa vybrali pešo. Aj napriek tomu, že nejaký dážď sme cestou zažili, nikto nebol mokrý a cesta bola príjemná. V poštovom múzeu sme absolvovali prehliadku grafických návrhov na známky pri príležitosti výročia holokaustu. Po tejto nie veľmi príjemnej prehliadke nasledovala expozícia, kde si deti mohli vyskúšať, ako to vyzerá za priehradkou na pošte a počuli sme aj výklad o histórii pošty, kedy a ako sa začali vyvíjať poštové služby. Po prehliadke sme mali obed, ktorý bol obohatený ukážkou zásahu hasičov. Nejednalo sa o ukážku pre nás, bol to skutočný zásah, kde hasiči vošli z neznámych príčin do bytu cez balkón na 3. poschodí. Po dobrom obede sme sa vybrali späť na faru, tentoraz s MHD, pretože zase začínalo pršať. Deň sme zakončili animovaným filmom o Mojžišovi a jeho živote. Počas filmu sa na oblohe rozišli mraky, a tak sa deti mohli ísť zahrať von. V utorok bola na programe návšteva hradu vo Fiľakove. Tam sme po raňajšom slove išli autobusom. Hrad vo Fiľakove je z väčšej časti zrúcaný, momentálne je pre návštevy sprístupnená jedna veža, v ktorej je výstava súvisiaca s históriou hradu. Vo zvyšku areálu stále prebieha archeologický výskum. Obdivoval som našu pani sprievodkyňu, ktorá dokázala o histórii hradu a o rôznych zaujímavostiach rozprávať vyše hodiny. Na vrchu veže bola vyhliadka, odkiaľ bolo vidieť celé Fiľakovo, možno aj ďalej. Určite bolo odtiaľ vidieť aj blízky penzión, v ktorom sme boli potom na obede. Ešte pred odchodom späť na faru sme si stihli dať výbornú zmrzlinu. V stredu predpoveď počasia hlásila slnečno a teplo, čo nám padlo veľmi vhod, pretože sme išli na Sliač na kúpalisko. Tam aj späť sme išli vlakom. Už cestou sme vo vlaku stretli iný detský tábor, ktorý to mal tiež namierené na Sliač. Na kúpalisku sme sa nakoniec zišli tri detské tábory, takže ostatní návštevníci zažili detského džavotu do sýtosti. Počasie nám naozaj prialo, deti sme si s inými tábormi nepomiešali. Ďakujeme nášmu nebeskému Otcovi za to, že sa o nás takto postaral. Vo štvrtok sme boli vlastným autobusom na návšteve v zábavno-vedeckom centre v Leviciach. Je to centrum určené pre všetky vekové kategórie, kde sú rôzne vedeckotechnické hlavolamy a stavebnice. Organizujú tam rôzne zaujímavé prednášky. Deťom sa asi najviac páčila miestnosť s bublifukmi. Tam sa dali vytvárať bubliny alebo bublinové tunely rôzneho druhu, tvaru aj veľkosti. Čas sa nám minul veľmi rýchlo. Veľmi zaujímavá určite bola aj prednáška o vesmíre, ktorej súčasťou bola aj prehliadka makety vesmírnej sondy a skúška obleku pre astronautov. V piatok sme doobedie začali turistickou prechádzkou na Urpín. Keď sme sa na obed vrátili na faru, už nás čakal nafúkaný skákací hrad, na ktorý sa hlavne tie menšie deti veľmi tešili. Na obed sme mali výborné hot-dogy, ktoré pre nás pripravovali manželia Ďurošovci.

Som veľmi rád, že som sa aj ja mohol zúčastniť na tomto tábore. Ďakujem nášmu nebeskému Ockovi za ten čas, ďakujem za všetky deti, ktoré prišli a mohli počuť o Ňom. Ďakujem špeciálne za deti z neveriacich rodín, ktoré o Bohu počuli takouto formou prvýkrát. Ďakujem za vydarené počasie, za Božiu ochranu, zato, že sa nikomu nič nestalo. Chcem prosiť za tieto deti, aby Boh otvoril ich srdcia, aby Ho dokázali prijať do svojho života, aby túžili dozvedieť sa o Ňom viac a aby sa nakoniec rozhodli pre život s Ním. Ďakujem za Gaba, za nášho pána farára, za organizáciu ADAM a prosím pre nich o vytrvalosť v tejto službe, aby sa takýto tábor mohol konať aj ďalšie roky.

Autor: Ľubomír Remiar

Na sobotu 19. 8. 2017 bol navrhnutý v Pohľade zborový výlet do Zveroparku pri Žarnovici. Nedá sa to porovnávať veľkosťou so ZOO, ale my sme tam strávili s druhou zúčastnenou rodinou veľmi príjemný a pokojný čas. Po hodinovej ceste autom nás osviežila finálna časť cesty, ktorá bola uzučká len pre jedno auto, hore-dole zákruty cez krásny les. Privítal nás hladkací kútik s ovečkami, kozičkami a zajačikmi. Na naše „mestské“ deti mysleli aj s trampolínami a preliezkami. Prechádzali sme popri výbehoch bažantov, pávov, moriakov, diviakov, somárikov, kravičiek, muflónov, danielov a rôznych divných chlpatých tvorov, ktoré vyzerali ako nejaké krížence zajacov a líšok (náš dohad, určite to bolo Božie stvorenie), no názov si už nespomínam. Chodili sme striedavo v chládku a po slnku. Vždy bolo vhodne zakomponované nejaké „oddychovisko“ pre deti – pozemná šúchačka alebo vodopád s jazierkom. Zlatým klincom na kopci až hore, hore boli Losy mokraďové s obrovskými hlavami. Na deti tam čakal aj veľký nafukovací skákací hrad so šúchačkou a bludiskom. Pozreli sme si táborisko s drevenými chatkami, indiánskym típí a vraj tam mali byť na prespanie medvedie brlohy, ale tie sme neobjavili. Donesené občerstvenie sme si dali spolu pod altánkom pri rybníku, kde si človek mohol vyskúšať aj rybačku. Počas tejto prechádzky sme nielen obzerali, ale zdieľali sme sa o fungovaní vecí v zbore, povzbudzovali sme sa do služieb – rodinám, k evanjelizácii detí cudzích, ale aj tých našich, lebo rastú a „svet“ si ich obzerá a láka. Takto povzbudení naším malým spoločenstvom sme sa nakoniec pri odchode spolu pomodlili a poďakovali sme sa za prežitý deň v Božej blízkosti. Byť v Božej rodine je prežívanie Božej blízkosti.

Autor: Evka Drienovská