Zo Šachtičiek na Pánsky diel
A zase výletná sobota. Keď som ráno vstával, bol som zvedavý, čo nové prinesie vychádzka na Pánsky diel. Ako zvyknem písať v niektorých svojich správach z našich výletov, vždy mi Pán dá nejakú myšlienku a nejaký odkaz. Inak to nebolo ani v tú krásnu sobotu, 7.5.2022. Ale pekne poporiadku. Stretli sme sa na fare. Pomaly sme sa zbierali a my sme dostali úlohu ísť po Tomáška Drienovského ku starkej, lebo že by s nami išiel. Celkom som sa potešil, a tak sme si spravili malú zachádzku a s miernym oneskorením sme už aj my, Drienovskí, parkovali pod Hotelom Šachtičky. Bolo nás dosť a niektorí boli až tak chtiví adrenalínu, že sa rozhodli ísť priamo po tom najprudšom kopci kolmo smerom na vrchol. Chceli ísť aj tí mladší, ale nakoniec išli pekne s nami, umiernenými. Počas cesty bolo ako vždy, rušno. Preberali sme rôzne témy, od konfliktu na Ukrajine až po vhodných kandidátov na obsadenie miesta zborového dozorcu. Ako vidíte, keď sa stretne Boží ľud, vie s Božou pomocou prechádzať rôzne náročné témy. Keď sme dorazili na vrchol, posadali sme si a kochali sme sa pohľadmi na okolité doliny a kopce. V spoločnej debate sme sa povzbudzovali a hovorili si, kto kde má podľa nás miesto v spoločenstve, aké má obdarovania a pod. Týmto sme si vlastne žehnali a musím sa priznať, že si nepamätám tému, ktorou by sme sa tak nejak chceli vyšomrať a vysťažovať. Bol naozaj krásny a požehnaný deň a ja som na konci tejto prechádzky, nosiac spiaceho Simeonka, stále nemal dosť. Vedel som, že by možno nebolo to najlepšie, keby som teraz zobral dieťatko a vybral ho zo sedačky, ktorú som mal na chrbte a položil ho do autosedačky, pretože by sa určite zobudil a to by bola škoda, lebo naozaj nádherne spal. A tak som sa spýtal bratov, či by so mnou niekto nechcel ísť pešo do Banskej Bystrice, že by si synček pospal. Pán Boh dal a nakoniec som kráčal spolu aj s Ratkom Riečanom pešo po zjazdovke dole do Nemiec. Dostal som teda od Pána aj akýsi prídavok a mohol som sa s Radom dosýta porozprávať. Znova sme došli aj k tomu, aby sme sa navzájom povzbudzovali. Takto som si vždy predstavoval úplný deň. V moci nášho jazyka je život aj smrť (Pr 18, 21) no a v ten deň sa to tým životom medzi nami celkom hemžilo. A aby toho nebolo iba mierne nad moje očakávania, po zídení do Nemiec nás potom ešte prijali Riečanovci vo svojom dome a naše debaty mohli pokračovať aj s chutným jedlom, ktoré navarila Katka, ale aj napiekol Ratko. V tento deň mi Pán ukázal, že On naozaj svojich žehná viac ako sú oni pripravení očakávať. Viac ako naše prosby, tak koná Boh tým, čo Ho hľadajú a dáva im veľkú mieru požehnania, keď o to prosia. Nikdy sa teda nebojme prosiť a spoliehať na Hospodina, pretože je dobrý a pretože je aj spoľahlivý a dáva omnoho viac ako my dokážeme predpokladať. Takéto zážitkové dôkazy sú pre mňa vždy uistením, že kráčam po správnej ceste. A čo vy? Kde nachádzate uistenia od Pána, že kráčate po tej správnej ceste. Nech Vám Pán dá mocne zosilnieť na vnútornom človeku aj pomocou všetkých jeho uistení. Buďte vnímaví a nenechajte si ich ukradnúť šomraním a frfľaním, že to nejde a nikto vám nerozumie. On rozumie a On sa aj stará. Jemu za to patrí všetka sláva a chvála na veky vekov, AMEN!
Autor: Martin Drienovský