Kokava mládež
Na začiatku júla sme sa vybrali na rodinkový výlet do Kokavy. Išlo nás iba pár rodín a to my Drienovskí, Sisa a Radko Riečanovci, Miško Drienovský, kamarát z Mongolska - Bobo, Tomáš s Aničkou Chorvátovci, Maťo Sloboda s Matúškom, Robko Valent, Veronika Lapinová s Matejkom. Počas celého pobytu bolo počasie dosť zamračené, čiže sme sa vôbec nekúpali, až na posledný deň, keď trochu vyšlo hrejivé slniečko. Prvý, utorkový večer sme mali chválový, čo znamená, že sa spievali chválové piesne a bolo kratučké Slovo – povzbudenie pre všetkých. Kráľ Ásá bol verný Bohu, ale bol nedôsledný, pretože neodstránil výšiny, a preto bola jeho viera časom zdeformovaná. Vo svojej starobe nevyhľadával pomoc u Hospodina. Na ďalší deň sme mali stretnutie so Slovom hneď ráno po chutných, bohatých raňajkách. Po spoločných chválach sme sa rozdelili. My mladší sme sa presunuli do herne k pingpongovým stolom na naše vlastné Slovo s mojou maminkou Evkou. Naše Slovo bolo asi viac interaktívnejšie a tvorivejšie. Mali sme Slovo o tom, ako sme u Ježiša vždy vítaní. Dospeláci zostávali v jedálni a čítali si postupne perikopy (nazvané odstavce) z Biblie z Evanjelia podľa Marka. Po Slove nasledovala menšia prechádzka po okolí do susednej obce „za kopcom“. Boli sme pozrieť koníky, ktoré sa pásli neďaleko. Vrátili sme sa na vždy výborný obed a po ňom bol kratší oddych. Večer býval voľnejší – spoločenské hry, kartové hry, alebo debaty, pozeranie filmu. Tento večer sa konal ping-pongový turnaj. Z kategórie dospelých vyhral Maťo a z detskej Matúško. Deň sme ukončili pozeraním kresťanského filmu - Courageous (Odvážlivci). Ďalší deň sme mali znova Slovo, a to o tom, že Ježišové slová sú vždy pravda. Nasledovala ďalšia prechádzka, ale tentoraz už aj so sprievodcom Tomim z našej chaty, ktorý nám ukázal nejakú trasu cez les. Museli sme preliezať padnuté stromy a chvíľu ísť aj do strmého kopca. Nakoniec sme vyšli na čistinku, z ktorej sme mali pekný výhľad na vedľajšiu dedinku. Trochu sme sa poobzerali aj ďalekohľadom, ktorý priniesol Radko. Vrátili sme sa presne tak, aby sme stihli obed. Musím podotknúť, že kuchárky tam varili výborné jedlá. Poobede sme si trošku oddýchli a išli sme sa povoziť na koníkoch a zastrieľať z luku. Tieto aktivitky si pre nás pripravil majiteľ chaty pán Erik a správca Tomi, ktorý nás ubytovával. Trochu som sa na začiatku aj bála, ale bolo to dosť super. Vždy, keď niekto vysadol na koňa, urobil s nami pár koliečok a popri tom nám rozprával o jednotlivých koníkoch. Keď sa vystriedali všetci, tak sme ešte nakŕmili koníky jabĺčkami a pobrali sa späť. Dospeláci si ešte večer pozreli kresťanský film o kráľovnej Ester. Vo štvrtok sme mali zaujímavé Slovo o tom, že Ježiš je silnejší ako strach. Poobede sme išli na menšiu túru do susednej dedinky. Chceli sme ísť na nejakú kofolu, ale bolo zavreté a začínalo pršať, tak sme sa rýchlejším tempom vrátili späť a nič neminuli. Cestou sa dospelí zhovárali o filme, ktorý predtým pozerali. V ten večer sme už nešli jazdiť na koníkoch, ale pozerali sa staré fotky z výletov a ja so Sisi sme si kreslili. Ďalší deň sme sa vybrali na prechádzku na Bobriu hrádzu. Počasie bolo veľmi horúce a slniečko poriadne pieklo. Cestou tam sme si dali súťaž v behu do kopca a výhercovia dostali po nanuku. V tom teple sme išli dolu kopcom, kde sme ochutnali z čistej vyvierajúcej vody, ktorá tam vytekala. Zistili sme, že niekto zničil bobriu hrádzu, na ktorú sme sa išli pozrieť. Niekto tadiaľ prešiel traktorom a úplne zboril tú hrádzu. Voda vytiekla a bobry ušli. Všetkým nám to bolo ľúto, boli tam len pozostatky, ale aspoň sme mali nejaké spálené kalórie v tom teple. Veľmi sa mi páčil program, ktorý sme mali aj napriek tomu, že celý týždeň bolo zamračené. Som Pánu Bohu vďačná, že požehnal taký pokojný a oddychový čas.
Autor: Rútka Drienovská
Volám sa Bold-Erdene. Som z Mongolska. Chodím do evanjelického kostola v Radvani. Osobne si myslím, že jedným z najlepších spôsobov, ako spoznať Boha, priblížiť sa k nemu a stať sa duchovne silným, je mať spoločenstvo. Vďaka spoločenstvu môžete uctievať Boha a mať skvelých kresťanských priateľov a možno aj partnera, ktorého pre vás Boh naplánoval. A najjednoduchší spôsob, ako mať skvelé spoločenstvo, je ísť do kresťanského tábora, mládežníckeho tábora, na podujatia a aktivity. V tomto auguste som bol od 13. do 17. v mládežníckom tábore v Kokave. Tento tábor bol pre mňa úplne nový zážitok, na rozdiel od čohokoľvek, čo som kedy predtým zažil, s niekoľkými rodičmi a ďalšími mladými ľuďmi z rôznych cirkví. Jednou z najdôležitejších vecí v tábore je miesto, kde človek spí, a v tomto tábore to bol skvelý penzión s niekoľkými nedostatkami, ale stále dosť dobrý. Ale vstávať a byť pripravený už o 7:45 každé ráno bolo ťažké. Možno, keby to bolo trochu neskôr, bolo by to lepšie.. Okrem toho bolo všetko také dobré, že napríklad skupinová diskusia ráno po raňajkách bola pre mňa užitočná, aby som si vypočul, čo si ostatní myslia a cítia o Slove, ktoré sme mali predchádzajúci večer. Počasie bolo perfektné, len trochu horúce, takže to bolo skvelé rozhodnutie zo strany organizátorov a určite aj požehnanie od Boha. Fyzické aktivity pred obedom a voľný čas do večere alebo tesne pred večerou boli dobré pre naše zdravie a mne osobne sa to veľmi páčilo. Slovo, ktoré sme mali večer, bolo tiež perfektné, pretože sa týkalo vecí, ktoré nás trápia alebo na ktoré by sme si mali dávať pozor. Navyše, film, ktorý sme pozerali, v noci sledovanie oblohy s hviezdami a hranie spoločenských hier boli zábavné a zaujímavé. Najlepšia časť pre mňa bol čas uctievania, pretože milujem uctievanie Boha, a mohol som sa učiť nové piesne vrátane učenia mongolskej verzie piesní. Tiež nemôžem zabudnúť na čas plávania, ktorý sme mali každý deň – plávanie bolo veľmi osviežujúce a počas horúcich dní naozaj potrebné. Nakoniec, celkovo bol pre mňa tento výlet jedným z najlepších mládežníckych výletov, na akých som kedy bol, a som naozaj rád, že som sa mohol zúčastniť tohto úžasného mládežníckeho tábora, a už sa teším na ďalší rok. Jediné, čo by som navrhol, je, že keby bol výlet trochu dlhší a keby sme sa mohli zobudiť trochu neskôr, bolo by to naozaj úžasné. Dúfam, že budeme mať viac spoločenstva s Bohom, budeme o ňom viac vedieť, budeme ho uctievať a kráčať po Božej ceste podľa jeho plánu a staneme sa duchovne silnými veriacimi.
Autor: Bold-Erdene Uuganbayar