Pohľad-6-2024

Tak a teraz to vyšlo. Minule sme sa na rebríky „malého Slovenského raja od Bystrice“ nedostali kvôli počasiu, ale túto sobotu sme už vykračovali z ortute, teda nie ortute, boli to Ortúty, len som to slovo prvýkrát počul a tak som čakal niečo zo živého striebra. Ale čo čítam, Ortúty znamenajú v starej nemčine miesto na lúke. Nevyzeralo ako lúka, lebo medzitým tam narástli stromy, ale aj tie sú pekné. Navyše, po prechode menšieho kopca sme sa dostali aj na lúky s peknými kvetmi, kde sme stretli jazdcov na koňoch. Pri jazere Mútne nás čakali lavičky, tak sme dočerpali sily pred najzaujímavejšou časťou výletu. Áno, nasmerovali sme sa k vyhliadke na Trávnom Ždiari. Bolo po daždi, tak sme si museli dávať pozor na strmších miestach. Kde tu sa niekto pošmykol, ale zvládli sme to bez úrazu. Rebríkmi sme sa dostali na vyhliadku cez zaujímavý skalný tunel. Mysleli sme, že najnapínavejšie máme za sebou, ale nudnú púť späť spestrilo. No... Spestrilo nie je asi najlepšie slovo. Ale bahno na spiatočnej ceste nás nútilo hľadať spôsoby, ako nespadnúť a nezapadnúť. Trochu adrenalínu nezaškodí a mali sme o to väčšiu radosť na konci výletu. Môžete si ešte ďalej prečítať, čo vnímala Kika. Boli sme na Suchom vrchu my – Dubcovci: Kristínka, Mirka, Peter, a psík Bailey, Pakšiovci: Hanka, Julka a ich rodičia, Drienovský Simčo, Dávidko, Sára, Martin. Okrem nich pani Danka, naša nová parťáčka na turistiku a Hankina kamarátka Lea. Na Suchom vrchu bolo super, aj keď bolo veľa blata. Mňa najviac bavili rebríky a deťom sa najviac páčilo: skrýšový domček a hranie sa so psíkom Baileym. Videli sme Mútne jazero, kone, rôzne pekné kvety a rôzne pekné pohľady z kopcov. Najprv sme sa báli, že bude búrka, ale nakoniec nebola.

Autor: Peter a Kristína Dubcovci