Výlet Špania dolina
Najprv som myslel, že ani nepôjdeme: „V takomto počasí na rebríky? To snáď nie!“ A naozaj nie. Nakoniec sme zmenili destináciu. Žiadne rebríky, ale pekná asfaltka v Španej doline, kde sa dalo pohodlne chodiť s dáždnikmi. Teda pohodlné to celkom nebolo, lebo niektorým mrzli ruky. Ale zvládli to hrdinsky. Nezabudli sme sa pomodliť na úvod. Potom sme hlavne vnímali krásu Božieho stvorenia. Nepríjemné počasie malo však aj svoju svetlú stránku. Oblaky vytvárali na pozadí vrchov pekné obrazy, ktoré sme mohli fotiť. Pozerali sme kvety, ktoré rástli pri ceste a pani Danka občas povedala, ktorý z nich je užitočný, či liečivý. Dnešná doba nás rozmaznala a kupujeme sáčkové čaje, no ktovie, čo nás ešte čaká. Svet sa niekedy mení rýchlo a staré vedomosti sa stávajú novými. Poznanie bylinek môže pomôcť ku zdraviu a radosti. Najzaujímavejšími časťami boli kryté schody ku kostolu. Zdolali sme na nich menší kopec a pritom na nás nepršalo. Celkom dobre to vymysleli. Hlavne v zime sa nikto nemusel zabíjať na ľade. A tiež sme si pozreli aspoň zvonku banský tunel, ktorému skoro nebolo vidieť na druhú stranu. Boh má pre nás pripravené vždy niečo dobré. Či už svieti slnko, alebo prší, všetky veci slúžia na dobro tým, čo Ho milujú. Som rád, že sme aspoň niekoľkí prekonali obavu a strávili pár hodín v spoločenstve.
Autor: Peter Dubec