Výlet na pršiansku vyhliadku
Dňa 15. februára 2025 sme sa spoločne s Pakšiovcami, Radkom Riečanom a pani Mirkou vybrali spred fary autami na Pršany. Vyviezli sme sa na koniec Horných Pršian, nad dedinou odkiaľ sme išli po turistickom chodníku. Po chvíli sme sa dostali až na vyhliadku, kde sme si urobili prestávku. Nafotili sme fotky s výhľadmi a pozreli mapu s názvami všetkých kopcov naokolo. Nejakých 10 minút nám zabralo Simčove vyliezanie a zliezanie po rebríku na vyhliadkovú vežu, lebo mal strach. Chvíľu od tiaľ bolo pár skál s kameňmi okolo. Hanke napadlo začať stavať mohylu. Tak sme sa trochu realizovali a zdržali stavaním mohyly. Po oddychovej prestávke sme išli popri lesíku, až sme vyšli ku Čertovej skale. Dostať sa ku nej bolo trochu ťažšie, keďže sa na snehu riadne šmýkalo. Keď sme sa ku nej zišli, Hanka nám povedala legendu, prečo sa to volá Čertova skala. Organizátor Ivko mal predstavu dostať sa až ku nejakej studni, ale väčšine z nás mladších už omŕzali prsty, tak sme sa vydali späť. Aj počas spiatočnej cesty sme my deti pomocou papekov vyrezávali zo snehu rôzne tvary. Bolo okolo jednej, keď dospelí ešte viedli zaujímavé debaty. Znovu sme sa zastavili na vyhliadke, ale hore sme už neliezli. Urobili sme si ďalšiu prestávku na jedlo. Cestou sme sa na chvíľu ešte zastavili pri našej mohylke a všimli si, že turisti za nami ju dorobili a mala skoro pol metra. S desiatou v ruke sme schádzali dole. Môj malý brat Simčo mal z cesty plné ruky nazbieraných papekov, ktoré niesol so sebou. Našli sme aj menší ľad, na ktorom sme sa trochu pošmýkali. Keď sme prišli naspäť ku autám, spolu sme sa pomodlili a rozišli domov. Celý čas, čo sme boli na prechádzke, pekne svietilo slnko. Som rada, že nám Pán výlet požehnal a ďakujem Mu.
Autor: Rútka Drienovská