Turistika Motyčky - Môce
Začala sa jeseň, a tak sme šli vyskúšať počasie aj my z nášho zboru v Radvani. Ráno bolo už celkom chladno, no nevyzeralo, že bude pršať, tak sme sa vybrali spred fary niečo po deviatej autami smerom na Donovaly. Po príchode a zaparkovaní áut sme ešte počkali na niektorých opozdilcov (Peťovci a Dobrotovci) a spolu sme vyrazili zadnou cestou k obci Jergaly. Bola to medzizastávka na ceste k jaskyniam za obcou Môce. Po pár minútach chôdze sme si uvedomili, že nám chýba Danka aj s malým Simeonom a Evkou, a tak sme sa navzájom počkali. Po ich príchode sme spravili kruh a po Ivovej modlitbe sme znova vyrazili posilnení príhovorom k Pánovi. Cesta bola príjemná, dokonca sme sa ani veľmi netrhali, akurát sestra Danka ostávala vždy akosi pozadu, no v Jergaloch sme ju počkali. Mali sme medzi sebou aj mladých, takže sme robili plány na budúce leto, prípadne sme preberali, čo nového v škole, keďže školský rok už je cca mesiac po začiatku. V Jergaloch sme sa s Dankou dohodli, že môže ísťvlastným tempom a my si vyjdeme na tie jaskyne, a potom sa s ňou po ceste späť znova stretneme. Začali sme teda výstup do Môce, kde sme dorazili naozaj za chvíľku, a potom šup do lesa cestičkou v údolí, ktorá nám už dala celkom zabrať – teda hlavne tým, ktorí mali na sebe iba plátenné topánky nevhodné do mokrého terénu. Napriek tomu sme sa predsa len dostali k jednej z jaskyniek, kde sa vyšplhal dokonca aj Simeonko a mohol použiť svoju baterku, ktorú si na tento účel z domu zobral. Povyšli sme potom ešte trocha do lesa, ale, ako som už písal, mokré topánky, ale aj pokročilý čas, nás nakoniec doviedli k rozhodnutiu vrátiť sa k autám a ukončiť túto prvú jesennú prechádzku. Nakoniec sme sa stretli pri autách aj s Dankou a rozišli sme sa v pokoji domov. Bolo super sa stretnúť takto navzájom a tiež ďakujem Pánovi, že s nami šli aj viacerí mládežníci a dorasťáci. Debaty boli potom o to farebnejšie a tým aj zaujímavejšie. Samozrejme, vďaka Bohu za všetkých, pretože rozhovor vždy rozvíja vzťahy a to dokonca aj taký, ktorý nejde podľa našich predstáv. A veru boli aj také! Určite to bola požehnaná prechádzka, na ktorej sme sa zišli hádam aj 20-ti a mali sme super spoločné chvíle plné svedectiev z minulosti, ale aj začatých plánov do budúcnosti. Nech Pán dáva trpezlivosť pri plánovaní takýchto výletíkov Ivovi Pakšimu aj do budúcnosti a nám všetkým ochotu vydať zo seba niečo málo energie za účelom budovania vzájomných vzťahov trebárs aj rozhovormi, ktoré nenapredujú podľa našich predstáv. Nech nám v tom án Ježiš svojím Duchom mocne pomáha.
Autor: Martin Drienovský