Pohľad-12-2017

Prechádzka sa po Urpíne

„Dvaja sa majú lepšie ako jeden, lebo majú odmenu za svoju námahu.“ (Kaz 4, 9) Toto Božie Slovo hovorí, že už dvom je lepšie ako jednému a Boh s nimi ráta rovnako ako s celým národom. V Gideonovom prípade tiež Boh najprv znížil počty Izraelcov, aby sa mohla potom dokázať Jeho moc a nie moc človeka v boji. Takto som začal preto, lebo viem, že keď sa stretne veľa ľudí za určitým cieľom, kráča sa vždy lepšie a aj nálada je radostnejšia. V túto sobotu sa nás ale veľa nestretlo. Na miesto určenia podľa informácií v Pohľade alebo aj na Facebooku sme dorazili štyria. Ja, moje dve deti a brat Michal Zajden. Na pohľad družina neveliká, no pre Boha rovnako zaujímavá, ako keby sme sa tam stretli dvadsiati. Najprv sme sa trocha zháčili, či vôbec vyraziť, ale potom ma Duch viedol k tomu, aby sme šli, veď Pán sa určite teší aj z malého stádočka, hlavne, ak sa bude spomínať Jeho meno.

A tak sa aj stalo. Už po piatich minútach sme sa dostali k poisťovníctvu a k jeho vplyvu na život kresťana. Na hrebeni vrchu Urpín sme už boli v téme niekde v skorom stredoveku, ako vznikali jednotlivé myšlienkové prúdy ovplyvňujúce kresťanstvo. Pán mi skrze tieto debaty potvrdil to, že človek je stvorený s nekonečnom vo svojom srdci (Kaz 3, 11) a od svojho počiatku sa snaží túto dieru niečím zaplniť. Vždy rozmýšľal o svojej podstate, v každej dobe mu nedala spávať otázka, kto je to ten vyšší, čo má všetko v rukách a prečo je vôbec tu na tejto zemi. Nakoniec sme obišli Urpín po jeho bystrickom úbočí a skončili sme na želežničnej stanici v Radvani. Odtade sme sa už pobrali smerom domov s tým, že sme dovtedy prešli asi 10-tisíc krokov :). Na konci trasy nám ešte Pán doprial zaujímavý pohľad na pastiera, ktorý v celkom neobvyklej časti mesta, za diaľnicou, pásol svoje kozičky. Brat Michal nám povedal, čo mu Duch práve zjavil a pomocou citácií z Božieho Slova sme si pripomenuli, akí sme my ľudia, ako sa častokrát správame ako tie ovce alebo kozy a kto je ten dobrý pastier, ktorý vidí aj za okraj a nechce nás pustiť na cestu, lebo by nás tam zrazilo rýchlo idúce auto.

Ďakujem Hospodinovi, nášmu Pánovi, že nám dal super čas aj napriek tomu, že nás nebolo veľmi veľa. Že nás ľúbi, aj keď nás nie je veľká kopa a dal nám super čas pri študovaní dejín, ale aj vecí veľmi aktuálnych, teda o dôvere v dobrého pastiera, ktorým je náš Pán Ježiš Kristus. Nech nám to všetko slúži na dobro, aby sme mohli rásť a prinášať život aj tam, kde ho niet, kde vládne smútok a žiaľ, kde vládne smrť. Nech nám v tom Pán svojím Duchom Svätým pomáha.

Autor: Martin Drienovský