Pohľad_05_18

Prechádzka Sliač - Hronsek

Poslednú aprílovú sobotu 28. 4. 2018 sme sa ráno o pol desiatej 16 stretli pred radvanskou školou. Ráno bola zima, ale keď sme sa už zozbierali, hneď nás zohrialo slnko. Išli sme popri Európe pešo na malú stanicu. Prišli sme trochu skôr, tak sme mali dosť času na kúpenie lístkov. Tak sme už len pokojne očakávali vlak. Vo vlaku veľa miesta nebolo, ale nejaké miesta sa predsa len našli. Bolo to kupéčko. Počas jazdy sme videli tie všetky pekné polia a ľudí, ktorí na nich pracovali. Okná boli otvorené a príjemný čerstvý vzduch vial na nás. Nakoniec sme vystúpili na Sliači. (AĎ)

Tam nás už čakal pán farár s jeho manželkou. Oni tam prišli už skôr. Na stanici sme sa aj spoločne pomodlili. Zo stanice sme sa pobrali cestou ďalej. Zastavili sme sa aj na zmrzline. Každé z detí malo jeden kopček od neziskovky Adam. Odtiaľ sme pokračovali cez pole. Keď sme prešli repkové pole, dali sme si prvú prestávku na pitie a posilnenie. A mamina Evka sa vkuse chcela fotiť. Potom sme prešli na štrkovú cestu, ktorá nás doviedla až k obci Veľká Lúka. Keď sme sa približovali k dedine, prechádzal tade vlak a z neho ako keby vystúpili čierni pasažieri. Nakoniec sme ale zistili, že to bola naozajstná vlaková zastávka. (SD)

Keď vlak odišiel, pokračovali sme po kamenistej ceste ďalej po uliciach Veľkej Lúky. Slnko pražilo a my sme kvôli menším deťom len pomaly napredovali. Cesta bola plná vtipných hlášok a vtipov. Po čase sme sa dostali na lúku, kde sa pásli ovečky. Zložili sme sa a občerstvili. Po chvíľke pauzy sme sa spoločne odfotili s pozadím ovečiek a slnkom zaliatej lúky. Ďalšia cesta našťastie pokračovala po príjemnom chládku pod stromami. Naša nálada bola veľmi akčná. Pomalým tempom sme prešli kopec, ktorý nás oddeľoval od Hronseku. Po mnohých ďalších zastávkach na pitie a ďalšom pochode sme konečne zbadali Hronsek. Keď sme tam dorazili, rozlúčili sme sa s farárovcami a začali sme vyzerať vlak. (MT)

Dlho sme čakali na vlak, vyťahovali sme z ruksakov posledné zásoby, fotili koľajnice, až napokon prišiel. Všetci sme nastúpili. Vo vlaku bolo veľa cestujúcich, tak sme stáli v uličke pred kupéčkami. Lístok som si kúpila iba ja a potom ostatným už kúpil Mirko, pretože sprievodca sa nechcel pomedzi nás predierať. Videli sme veľa pekných vecí cez otvorené okná. Vystúpili sme na stanici Radvaň pri Tescu. Išli sme a išli, Mirko natrhal pre Macku orgován, aby ju potešil, keďže je po operácii kolena a nemohla s nami ísť. Zastavili sme sa aj na ihrisku pri škôlkach. Hojdali sme sa, zahrali si ping-pong, deti sa vykrútili na kolotoči. Potom sme sa zobrali a postupne sa oddeľovali. Pri našom vchode sa ako posledný oddelil Mirko s Dankom. K nám (Drienovským) okrem našej rodiny išiel aj Matúš a Adam. Vďaka tomu vznikol tento článok do Pohľadu. (SD)

Chcel by som za organizátorov poďakovať hlavne nášmu Nebeskému Ockovi za úžasné počasie, super ľudí a určite Duchom Svätým riadené rozhovory, ktoré boli okrem počasia určite nesmiernym obohatením nás všetkých. Pánovi teda vďaka a tešíme sa všetci nabudúce.

Autor: Adam Ďuroš, Samuel Drienovský, Matúš Tuhársky, Sára Drienovská