Pohlad_04_17

Prechádzka do Badínskeho pralesa

Človek je tvor veľmi zážitkový. Má rád kultúrne zážitky, a tak si veľmi rád zájde do kina, divadla, opery či na balet. Má rád športové zážitky, a tak chodí spaľovať energiu do fitka, na plaváreň alebo na lyžiarsky svah. Nesmieme zabudnúť ani na tie čoraz modernejšie adrenalínové zážitky, a tak si náš zážitkový človek môže za poukážku v hodnote víkendového nákupu trojčlennej rodiny vyskúšať 15 minút lietať v simulátore voľného pádu alebo si nechať na členky zavesiť gumené lano a skočiť z mosta. Lebo, ako som sa mohla dozvedieť od rôznych ľudí, tak: „Vtedy človek vie, že žije.“ Aha, tak ja to napríklad tak nemám, ja som si celkom istá, že žijem, napríklad aj vtedy, keď nestihnem ísť v správnom čase na obed a môj žalúdok sa začne hlasne ozývať- vtedy si podľa mňa aj moji kolegovia v práci musia všimnúť, že som živá. No ale prečo to vôbec všetko píšem, keď mám písať o prechádzke do lesa? No preto, lebo slovné spojenie „prechádzka do lesa“ už len veľmi malému počtu ľudí evokuje zážitok a priznám sa, že mne vlastne tiež nie. A pritom v takom lese môžete zažiť to, čo nikde inde a o to skôr, keď nejde o obyčajný les ale prales.

My sme sa ráno 11. marca vybrali do pralesa – do Badínskeho pralesa. Badínsky prales je prírodná rezervácia v obci Badín a patrí medzi najstaršie chránené lokality na Slovensku. Je plný ohrozených a vzácnych rastlín ale aj živočíchov, pretože tu žijú mloky, rysy, vlci aj medvede. Zásah človeka do lesa bol a je len minimálny, takže les pôsobí naozaj divoko. Nám pri prechádzke lesom udrel do nosa hlavne ten okysličený vzduch - v meste len ťažko môžete zažiť pocit čistého nádychu tak ako tu. Z tej divočiny v lese bolo cítiť veľkosť a nekonečnosť Nášho Stvoriteľa. Veď kto iný ako On dokáže všetko tak dokonale nakonfigurovať?!? Prechádzka trvala asi tri hodiny, ale ubehla veľmi rýchlo. Cítili sme sa po nej príjemne unavení z toho množstva čistého vzduchu, ale všetci veľmi vysmiati. Snáď nebudem hovoriť len za seba, ak poviem, že tie endorfíny (hormóny šťastia), ktoré sa nám vyplavili, boli o to silnejšie, že ich nespôsobil žiadny umelýadrenalínový zážitok, ale Božia príroda, Jeho prítomnosť a prítomnosť našich bratov a sestier v Pánovi. Na záver sme nášmu Otcovi ešte poďakovali za ochranu a aj za to všetko okolo nás, čo nám dáva úplne zadarmo, a potom sme sa rozišli domov na obed. A týmto pozývam aj vás, ostatných. Skúste si nájsť čas alebo chuť, alebo sa osmeliť a pridať sa niekedy k nám na podobnú prechádzku. Spoločenstvo s Otcom Nebeským, Jeho stvorenstvom a bratmi a sestrami je tu aj pre vás.

„Lebo kde sa dvaja alebo traja zhromaždili v mojom mene, tam som medzi nimi.“ (Mt 18, 20)

Autor: Majka Stachová