Pohľad-10-2018

Na poslednú septembrovú sobotu bol naplánovaný výlet na Pustý hrad nad Zvolenom. Na túto jesennú prechádzku som sa veľmi tešila. Celý týždeň sedím v kancelárii, svalstvo stuhnuté... Tešila som sa, že sa konečne trochu prejdem na čerstvom vzduchu, rozdýcham pľúca, pokochám sa sfarbujúcimi sa listami... Aj deti sa už tešili, ako sa stretnú so svojimi kamarátmi. Sobotné ráno bolo dosť chladné, veterné, tak som
pribalila aj pár kúskov teplejšieho oblečenia. Stretnutie bolo o 9.30 hod. pred Základnou školou Radvaň. Zišlo sa nás celkom dosť, veľkých aj malých, starých známych aj menej známych. A tak to má byť. Stretla sa Božia rodina. Nasadli sme do áut a hurá na výlet! Pustý hrad je známy aj ako Starý Zvolenský hrad. Stojí na čiastočne zalesnenom vrchu pohoria Javorie pri Zvolene nad sútokom riek Hron a Slatina. Jeho rozloha je porovnateľná so Spišským hradom. Zaberá plochu viac ako štyri hektáre a patrí medzi najrozsiahlejšie hradné zrúcaniny nielen na Slovensku, ale aj v Strednej Európe. V peknej kolóne sme dorazili na miesto činu, teda na parkovisko pod Pustým hradom. Zabrali sme skoro celé parkovisko. Tam sme sa dozvedeli milú správu, že sa k nám pridajú ešte tri rodiny, nakoniec sa pridali dokonca štyri. Keď sme už boli v kompletnej zostave (takmer 40 ľudí), pomodlili sme sa a vydali sme sa na cestu. Serpentínami sme začali vystupovať nahor. Deti sa predbiehali, kto skôr vyjde. O chvíľu sme prišli k vyhliadke zabezpečenej zábradlím. Kochali sme sa výhľadom na sútok riek Hron a Slatina, na celé mesto Zvolen aj na smer Žiar nad Hronom. Prekrásne bolo vidieť aj okolité hory až do diaľky s Veľkou Fatrou a Nízkymi Tatrami. Počasie sme mali studenšie, veterné, ale viditeľnosť bola výborná. V družných rozhovoroch cesta ubiehala rýchlo. Ani som nezbadala a už sme boli pri zrúcaninách v hradnom areáli. Pofotili sme sa, pokochali krásnymi výhľadmi do diaľky na všetky strany, posilnili sme sa desiatou a oddýchli sme si pri dohasínajúcom ohníku. Deti sa naháňali, šantili. Na zrúcaninách hradu sa minimálne hodinu fotila nevesta so svojou „družinou“ v šatách na ramienka. Bŕr, ale jej musela byť zima. Len pre porovnanie, my sme mali jesenné bundy a šatky okolo krku, niektorí aj na ušiach. Bolo aj dosť času na vzájomné rozhovory. Okolo 13.00 sme sa pomaly druhou cestou vybrali späť k parkovisku. Ani som sa nenazdala a už sme boli dole. A keď sme pred druhou hodinou nasadali do áut, mala som pocit akoby ubehla len chvíľa, nie štyri hodiny. Dobre bolo, málo bolo, tešíme sa na budúce. Takýto výlet je fajn príležitosť na vzájomné rozhovory, na spoznávanie sa navzájom. Verím, že každý si našiel nejakého parťáka / parťáčku. Ďakujem Pánu Bohu, že sme otvorené spoločenstvo, každá nová tvár je medzi nami vítaná. A Pán Boh skutočne dáva nových ľudí, nové deti a popri nich aj ich rodičov. Je to veľká Božia milosť. Pane náš, rob tak prosím aj naďalej. Nech čoraz viac ľudí spoznáva v tomto rozbúrenom svete Tvoju veľkú lásku a dobrotu. Verím, že sa všetkým tento výlet páčil a nabudúce sa stretneme znovu na nejakom inom mieste. Ďakujem Pánu Bohu, že nám doprial fajn počasie, že sa o nás celý ten čas tak dobre staral.

Autor: Katka Riečanová