Silvestrovský výlet Veľký Slavkov
V dňoch 28.12. 2022 – 2.1.2023 sa konal rodinno - mládežnícky výlet do Veľkého Slavkova. Toto miesto je väčšine z nás veľmi dobre známe. Absolvovali sme tam už viackrát zimné výlety a dokonca raz aj letný. Ako aj po iné roky, ubytovaní sme boli v zariadení MEMC Ichthys. Ide o Medzinárodné Evanjelické Mládežnícke Centrum, ktoré patrí cirkevnému zboru ECAV. Toto zariadenie je situované v príjemnom prostredí v dedine Veľký Slavkov neďaleko Popradu. Podľa mňa je to ideálny priestor na organizovanie nášho výletu. Veľké priestory, kde sa deti môžu dosýta ponaháňať, viacero spoločenských miestností, stravovanie priamo v jedálni MEMC vedľa ubytovacej časti.... A čo bolo najlepšie, mali sme celé zariadenie len pre seba :-). Iní hostia tam neboli, takže ako bonus sme sa tam cítili voľne a slobodne. V tom ja vidím veľký bonus oproti výletu napr. na Teplom vrchu. Zo začiatku sa zdalo, že sa ani veľa ľudí neprihlási, ale nakoniec sa nás nazbieralo veru dosť. Ako to už na našich výletoch býva zvykom, schádzame sa postupne. Niektorí zostanú na celý pobyt, iní zas prídu uprostred výletu alebo odídu skôr. Jedno je však isté, že keď nás tam bolo najviac, narátali by ste nás veru aj 50. Ako to už väčšinou po tieto zimy býva, sneh vo Veľkom Slavkove nebol. My sme ho však chodili hľadať :-). Chodili sme na rôzne výlety. Každý šiel tam, kde ho srdce tiahlo. My sme sa napríklad boli poprechádzať na Štrbskom Plese. Ďalší deň sme sa vybrali na Hrebienok. Niektorí sa hore vyviezli pozemnou lanovkou. My sme si to vyšliapali pešo. Počasie bolo pekné. Na Hrebienku sa deti pospúšťali na lopároch. Zašli sme sa prejsť aj k Rainerovej chate. Popritom sme sa kochali nádhernými výhľadmi na tatranské štíty. Náš Stvoriteľ je skutočne veľký Majster v tvorivosti :-). Iný deň sme sa autami odviezli do Bachledovej doliny, kde sme sa poprechádzali známym chodníkom v korunách stromov. Iné rodiny využili možnosť bežkovania aj lyžovania v neďalekých strediskách... Každý deň sme sa však stretli všetci spoločne na Slove, ktoré bolo tentokrát organizované iným spôsobom ako po iné roky. My rodičia sme sa zišli ráno o 7.30, kde nám bola v krátkosti predstavená téma na daný deň. Súčasťou témy boli otázky. Našou úlohou bolo v priebehu každého dňa si ako rodina vytvoriť priestor, keď sa porozprávame s našimi deťmi aj medzi sebou navzájom o danej téme, a potom si kladieme otázky. Je skutočnerozdiel len počúvať niekoho, ako vyloží danú biblickú tému a osobne sa angažovať v tom, aby sme sa my rodičia sami vyjadrili k téme aj pred svojimi deťmi. Témy boli: Milosť, ktorá koná cez nás / Koniec sveta, si pripravený? / Odpustenie / Komunikácia v rodine. Ide o to, aby sme si na našich výletoch uvedomili, že to má byť nielen o super pripravenom programe aké krásne miesta navštíviť a čo zažiť, ale že nás to má posunúť ďalej aj v živote viery, nás aj našich detí, teda našich rodín ako celku. V dnešnom svete je už veľmi vzácne, ak otec ako hlava rodiny je zároveň aj duchovnou hlavou svojej rodiny a spolu so svojou manželkou vedú deti k modlitbám, k hľadaniu Boha a trávia čas spoločne aj pri čítaní Božieho Slova. Ak však chceme, aby naše rodiny obstáli v tomto tvrdom, často veľmi pohanskom svete, je potrebné, aby naši muži prevzali túto duchovnú zodpovednosť a my ich manželky, aby sme ich v tom podporovali. Na tomto výlete však bolo ešte niečo nové, čo sa mne osobne veľmi páčilo. Vlastne taký pokus o nové aktivity bol už aj na letnom výlete na Teplom vrchu, ale tentokrát sa týchto aktivít zúčastnilo viac ľudí. Vymysleli sa dve nové dobrovoľné „duchovné“ aktivity pre tých, čo chcú viac. Boli to večerné chvály a modlitby. Prvý večer Maťo vybral na chvály taký malý komorný priestor. Určite si myslel, že tam príde pár ľudí ako po iné roky. Veľkým prekvapením však bolo, keď sme na chvály prišli skoro všetci, až sme sa tam tlačili :-). Ďalší deň sme už spievali Pánu Bohu na chválu vo väčšej miestnosti. A potom nasledovali modlitby. Tam sa nás zišlo už len pár, ale tiež tie chvíle boli veľmi požehnané. Čím dlhšie žijem s Pánom Bohom, tým viac si uvedomujem, že tie najväčšie víťazstvá prichádzajú na kolenách. A Pán Boh sa mňa osobne na týchto modlitbách mocne dotýkal a ukazoval mi nové veci tak, ako to len On vie :-). A dal mi skutočne aj odpovede, nový pohľad, posilnenie do mojich zápasov a pokoj Boží k tomu. A tak mi môj Otec v nebi ukázal, aké dôležité je tráviť viac času v chvále a na modlitbách. Vďaka Mu za to! Na Silvestra sme boli na Službách Božích v kostole, ktorý je súčasťou areálu MEMC Ichthys. V kostole bola veru poriadna zima, ale na to sme si už po minulé roky zvykli. Tak sme sa patrične aj pripravili. Silvestrovský večer bol veľmi pestrý a veselý. Bolo tiež novinkou, že na Silvestra bol pripravený program. Evka so Slávkou si pre nás veľkých aj malých pripravili rôzne hry a súťaže. A veru sme sa všetci veľmi dobre zabavili a nasmiali. A čas rýchlo plynul a čoskoro bola polnoc. Vyšli sme von a pozerali na všetky tie ohňostroje, prípadne púšťali naše petardy a prskavky. Na druhý deň ráno boli Služby Božie v spoločenskej miestnosti. Práve kvôli tej zime. Božím Slovom nás povzbudil miestny brat farár Maťaš. Mňa osobne zaujala napr. myšlienka, že Pán Boh nie je čašník. Nedá mi to, čo si žiadam, ale to čo potrebujem. A nemôžem zabudnúť ani na čas pri spoločenských hrách, ping-pongu, vzájomných rozhovoroch do dlhých večerných hodín... To všetko slúži na utužovanie našich priateľstiev :-). Ďakujem Pánu Bohu za to, že nám doprial spoločne prežiť týchto pár pekných dní, že nás ochraňoval, povzbudzoval, potešoval, že nám dal zažiť mnohé krásne veci. Ale to najdôležitejšie je, že On tam bol po celý čas s nami :-). Už sa teším na letný výlet!
Autor: Katka Riečanová